Violončelo sa pýši rozsahom, ktorý sa spomedzi hudobných nástrojov najviac prekrýva s rozsahom hlasu človeka. Práve preto jeho plný zvuk obľubujú poslucháči aj hudobníci. Dokonca sa hovorí, že violončelo „spieva“. Ale iba ak je v tých správnych rukách. Napríklad v rukách Evy Zetyákovej, členky skupiny violončiel Štátnej filharmónie Košice (ŠFK).
Evka + violončelo rovná sa...?
Filharmónia.
Ak by Tvoje violončelo vedelo rozprávať, čo by o Tebe povedalo?
Ó, veľmi veľa. Ale často musí cítiť, že som nervák. Pri cvičení sa nechám rýchlo a ľahko vytočiť. Teraz už viem, že violončelo je lepšie položiť a dať si pauzu, no boli časy, keď si to odniesol aj jeden sláčik. Naopak, pri koncertoch sa len sústredím a užívam si chvíľu.
Mojím prvým učiteľom violončela na základnej umeleckej škole bol môj otec. Hodiny som vnímala ako náš rodinný čas.
Takže bol výber nástroja pre dcéru violončelistu vopred jasný?
Práveže nie, na ZUŠ-ke som začínala na zobcovej flaute. Ocko naverboval na violončelo moju o tri roky staršiu sestru. Ako správny starší súrodenec bola mojím vzorom. Chcela som „opakovať“ a od nejakých deviatich, desiatich rokov som sa začala venovať „čelu“.
Až si to dotiahla k nám do ŠFK. Akú cestu si musela prejsť?
Aj po ZUŠ-ke pokračovalo kopírovanie mojej sestry. Medzičasom začala študovať na konzervatóriu. Občas som s ňou chodievala aj na hodiny, videla som systém práce a ten sa mi zapáčil. Už na konzervatóriu bolo mojím cieľom dostať sa do orchestra a hneď po vysokej škole sa to podarilo – najprv Hradec Králové, ďalej Karlovy Vary, potom som sa dostala do Plzenskej filharmónie a po nej už Košice, kde som jedenásty rok.
Určite maximálna dávka sebadisciplíny. A musí si vedieť načasovať každý deň a vlastne celý život, lebo my koncertom a skúškami nekončíme. Človek potrebuje okrem nich skĺbiť cvičenie a celý svoj rodinný život tak, aby všetko zvládol a bol so sebou aj spokojný.
Čo je pre Teba fascinujúce na violončelovej skupine a vôbec na orchestri?
Tón violončela sa mi páči, lebo je najbližší ľudskému hlasu. Aj preto na ňom hrám. Fascinuje ma, že to, čo od nás, violončiel, vychádza do orchestra, je výsledkom tímovej práce. Ja vyrobím zvuk, keď hráme dvaja, znie to už inak a celá skupina ponúka opäť iný kolorit.
Na orchestrálnom remesle ma úplne najviac baví celkový výsledok. Výrobok – teda hudba, koncert – na ktorom sa podieľa tých osemdesiat „remeselníkov“.
Čo z klasiky najradšej hráš a čo si užívaš v publiku?
Najradšej hrám český romantizmus, konkrétne Dvořák je mojím obľúbencom, ale rada interpretujem aj Čajkovského s jeho pátosom. A čo si rada vypočujem? Nedávno som mala úraz a tri mesiace som bola „odstavená“ od koncertnej klasiky. Už mi to veľmi chýbalo a keď som prišla po štvrťroku ako poslucháč na Mahlerovu prvú symfóniu, neskutočne som si ju užila z tej druhej strany.
>>> Kalendár podujatí Štátnej filharmónie Košice <<<
____________________
Kontakt pre médiá:
Jana Tomalová, PR manažérka ŠFK
+ 421 918 802 101,
jana.tomalova@sfk.sk
