Hrať na hudobnom nástroji znamená byť v danej chvíli bezvýhradne úprimný. Túto analógiu vykreslil Kazuki Ikegami, zástupca vedúceho skupiny 2. huslí Štátnej filharmónie Košice (ŠFK). Spája sa v ňom japonská precíznosť, európska klasika a skutočné remeselné majstrovstvo hudby.
Ten pravý Kazuki. Keď hráte, nedokážete totiž nič predstierať. Ak sa bojím, alebo čokoľvek prežívam, je to počuť. My, hudobníci, sa neustále musíme snažiť byť tými „pravými“ interpretmi, akých si hudba vyžaduje. Nie iba napodobňovať, alebo predstierať.
Ak by Tvoje husle vedeli rozprávať, čo by o Tebe povedali?
Myslím, že by mi povedali: „Mohol by si na mne hrať lepšie.“ :) Žijú sedemkrát dlhšie ako ja, takže majú oveľa viac skúseností. Sú veľmi úprimné – keď som dobre pripravený, krásne mi odpovedajú. Vždy ma mrzí, keď sa s nimi nedokážem „porozprávať“ tak, ako by som chcel. Verím však, že si užívajú hudbu, ktorú spolu tvoríme.
Pamätáš si na chvíľu, keď si ich prvýkrát držal v rukách?
Musel som byť šťastný, pretože som to bol ja, kto rodičov požiadal, aby som hral na husliach. Zároveň si pamätám, že som si spočiatku pripadal nemotorný. Začiatky sú totiž veeeeľmi náročné.
A vieš, prečo si si vybral práve tento nástroj?
Istý čas som hral aj na bicie. Keď som mal šestnásť rokov, rozhodoval som sa, či si vyberiem perkusie alebo husle. Možno som mal na husle menší talent, ale predstava, že raz na nich dokážem hrať na naozaj vysokej úrovni, ma fascinovala oveľa viac.
Niekedy milovanou bytosťou, inokedy nepriateľom. Jednoducho povedané – jediným partnerom.
Môžeš stručne opísať svoju cestu do orchestra ŠFK?
Moja cesta z Japonska do Košíc nebola priama ani ideálna. Ako som spomínal, šesť rokov som sa venoval bicím nástrojom a počas toho obdobia som na husliach vôbec nehral. Keď som sa k nim vrátil, bol som horší než všetci huslisti v mojom veku. Po rokoch námahy a tvrdej práce som napokon absolvoval Universität für Musik und darstellende Kunst Wien s najvyšším hodnotením. Je to jedna z najlepších hudobných univerzít na svete. A do Košíc som sa dostal... tak trochu šťastnou náhodou. :)
Máš predkoncertný rituál?
Usmievať sa a pripraviť sa na to, aby som si hudbu naozaj užil a stal sa jej súčasťou.
Každá skupina v orchestri má svoj vlastný „hlas“. Ako by si opísal druhé husle?
Ako chameleóna. Raz hráme melódiu ako sopranistka, inokedy sprevádzame akoby šeptom. Niekedy sme zasa len hudobným pozadím, na ktorom stojí celý orchester. Sme flexibilní!
Musí mať radosť zo spoločného hrania so stovkou ďalších hudobníkov. A zároveň potrebuje veľkú flexibilitu – v hudobnom štýle, v predstavivosti aj v technike.
V sezóne hovoríme aj o klasike v správnych rukách – v „rukách“ ŠFK. Čo Ťa najviac baví na orchestrálnom hraní? Čo najradšej hráš a čo si rád vypočuješ ako poslucháč?
Predovšetkým chcem povedať, že náš orchester vždy pripravuje veľmi atraktívne programy a publikum má množstvo šancí spoznávať celý hudobný svet. Veľmi si užívam koncerty s dirigentmi a sólistami svetovej triedy a s mojimi kolegami. To však neznamená, že si každú skladbu zamilujem na prvé počutie alebo hranie. Keď sa učím nový repertoár, najprv sa cítim cudzo. Postupne sa však – hudba a ja – navzájom spoznávame, deň po dni, tón po tóne. A práve tento proces ma baví.
Osobne mám najradšej hudbu romantizmu, hoci vždy záleží od konkrétnej skladby. Som šťastný, že môžem byť súčasťou klasickej hudby spolu s každým jedným človekom v sále.
A ak by som mohol niečo odkázať nášmu publiku, povedal by som len: Je to vaše rozhodnutie. Tak len vstúpte do nášho Domu umenia.
>>> Kalendár podujatí Štátnej filharmónie Košice <<<
____________________
Kontakt pre médiá:
Jana Tomalová, PR manažérka ŠFK
+ 421 918 802 101,
jana.tomalova@sfk.sk
