DVOŘÁKOVA NOVOSVETSKÁ

Koncertná predohra Es dur od Jána Levoslava Bellu je kľúčovým dielom slovenskej orchestrálnej tradície. Skladba vznikla počas autorovho pôsobenia v Kremnici v roku 1876. Pre Bellu to bolo obdobie intenzívneho hľadania charakteru slovenskej hudby. Koncertná predohra predstavuje jeho v poradí tretiu orchestrálnu kompozíciu. Hoci autor čerpal inšpiráciu zo slovenskej piesňovej melodiky, v inštrumentálnej tvorbe sa zároveň prihlásil k európskemu neoromantizmu. Veľký vplyv naňho mala najmä estetika Franza Liszta a Richarda Wagnera, s ktorými zdieľal zmysel pre dramatickú výstavbu a bohatý orchestrálny zvuk. Skladba využíva princípy klasicko-romantickej sonátovej formy a začína sa monumentálnym a pompéznym úvodom, ktorý predznamenáva slávnostnú náladu diela.

Koncert pre husle a orchester, op. 14od amerického skladateľa Samuela Barbera predstavuje jeden z najjagavejších klenotov husľového repertoáru 20. storočia. Barber dielo dokončil v roku 1939 a verný svojmu osobitému hudobnému jazyku, vytvoril kompozíciu v neoromantickom duchu. V čase, keď európskou i americkou hudobnou avantgardou hýbal prísny racionálny konštruktivizmus, priniesol Barber dielo plné vrúcnej melodiky, tonálnej čistoty a nespútanej emocionality. Koncert zaujme už svojou netradičnou, dramaturgicky asymetrickou štruktúrou, v ktorej prvé dve lyrické časti ostro kontrastujú s tou treťou. Koncert zaznamenal okamžitý úspech a dodnes fascinuje publikum spojením intímnej lyriky a dravého temperamentu.

Antonín Dvořák Symfóniou č.9 e mol „Z Nového sveta“ dosiahol vrchol svojho kompozičného majstrovstva. Vo svetovom kontexte najpopulárnejšie Dvořákovo dielo vzniklo v prvom roku skladateľovho pobytu v USA a predstavuje dokonalú symbiózu obsahu a formovej stránky. Celkový výraz symfónie je predovšetkým výsledkom inšpirácie novým prostredím a novými kultúrnymi podnetmi, ktoré skladateľova tvorivá invenčnosť pretvorila na dielo výnimočných kvalít. Symfónia zachováva klasické schémy vychádzajúce z hlbokých tradícií európskej hudby. Prináša obdivuhodnú melodickú spevnosť, čistotu línií, strhujúcu rytmiku, úžasnú vitalitu a vyváženosť všetkých hudobných zložiek. Dielo predstavuje fascinujúce spojenie českej hudobnej tradície, amerických inšpirácií a Dvořákových umeleckých vízií.