RACHMANINOVOV KLAVÍR

Felix Mendelssohn-Bartholdy patrí k zázračným deťom v dejinách hudby. Dôkazom jeho predčasnej kompozičnej zrelosti je koncertná Predohra op. 21, ktorú skomponoval pod vplyvom Shakespearovej komédie Sen noci svätojánskej v roku 1826, pričom mal vtedy iba sedemnásť rokov. O šestnásť rokov neskôr, v roku 1842, ho pruský kráľ Fridrich Viliam IV. požiadal o vytvorenie kompletnej scénickej hudby k tejto hre pre predstavenie v Postupime. Vzniklo tak dielo op. 61, z ktorého skladateľ neskôr zostavil koncertnú suitu. Mendelssohn nadviazal na mladícku predohru s takou štýlovou kontinuitou a sviežosťou, že celok pôsobí úplne jednotne. Scénická hudba dokonale prekladá Shakespearov svet elfov, milencov a remeselníkov do jazyka tónov, pričom je plná iskrivého romantického vtipu, jemnej lyriky a orchestrálnej virtuozity. Mendelssohn doslova otvára bránu do fantastického lesného sveta obývaného rozprávkovými bytosťami i ľuďmi, ktorí sa počas jednej magickej noci stávajú obeťami lásky, nedorozumení a čarov.

Sergej Rachmaninov skomponoval svoj Koncert pre klavír a orchester č. 3 d mol, op. 30 v roku 1909. Dielo vzniklo pre autorovo nadchádzajúce turné po Spojených štátoch amerických, kde skladbu v New Yorku s veľkým úspechom premiéroval ako sólista. Kým Koncert pre klavír č.2 priniesol autorovi po predchádzajúcej tvorivej kríze nové impulzy a celosvetovú slávu, Koncert č.3 predstavuje absolútny vrchol skladateľovho kompozičného majstrovstva. Pre svoju mimoriadnu technickú bravúrnosť, monumentálnu výstavbu a emocionálnu expresivitu si v hudobnom svete vyslúžil povesť unikátneho diela a patrí k najuvádzanejším dielam celej klavírnej literatúry. Koncert sa začína nezvyčajne tichou, takmer hypnotickou témou v unisonu oboch rúk sólového nástroja. Prvá časť Allegro ma non tanto následne rozvíja bohato vrstvenú melodickú i harmonickú štruktúru v jemne melancholickej nálade a vrcholí mohutnou a dramatickou kadenciou. Druhá časť Intermezzo: Adagio prináša hlbokú lyrickú úľavu, hoci vnútorne pulzuje neustálym nepokojom a vášňou. Hudba bez prerušenia vyústi do záverečného Finale: Alla breve. To je strhujúcim, rytmicky dravým a dynamickým triumfom, v ktorom klavír a orchester splývajú do jedného gigantického celku, uzatvoreného grandióznou kódou v jasavej nálade.