Z ROZPRÁVKY DO ROZPRÁVKY

Autorom opery Perníková chalúpka (Hänsel und Gretel) je nemecký skladateľ 19. storočia Engelbert Humperdinck, ktorý jej dal podtitul Rozprávková opera. Libreto k opere napísala skladateľova sestra Adelheid Wette na motívy rozprávky bratov Grimmovcov. Pôvodne malo ísť o hudbu k vianočným piesňam na rozprávkové motívy pre deti. Po viacerých úpravách sa však nakoniec hudobné náčrty a piesne zmenili na plnohodnotnú operu.

Opera Příhody lišky Bystroušky vznikala v čase, keď sa prúd Janáčkovej tvorivosti rozvíjal s ohromujúcou prudkosťou. To, k čomu smeroval v osobitosti a novátorstve svojho skladateľského štýlu, bolo v tom čase už plne vykryštalizované. Dielo prináša ďalšie rozvinutie jeho operného slohu, uvoľnenie invencie, obohatenie harmónie, zvýraznenie farebnosti inštrumentácie a prehĺbenie plastickosti hudobnej charakteristiky. Janáček sa vtipne pohráva s prelínaním ľudského a zvieracieho sveta, pričom kľúčovou scénou líščieho príbehu je práve milostná scéna.

Dvořákove opusy z posledných rokov života, či už ide o symfonické básne alebo neskôr o Rusalku a Armidu, predstavujú diela plné vážnych, často tragických námetov, hoci ich vyústenie je obvykle dvořákovsky očistné. Čert a Káča je jedinou výnimkou, keď sa skladateľ chopil námetu komického, nezaťaženého závažnosťou, a podarilo sa mu vytvoriť veselú ľudovú rozprávku atraktívnu aj pre detského diváka. Peklo tu nepredstavuje temný danteovský svet plný démonov a čerti nebudia hrôzu, aj keď sa o to nemotorne snažia. Typickým znakom hudby opery sú tanečné inšpirácie. Tanečné štylizácie valčíka, polky či polonézy sa vinú prakticky celou operou a stávajú sa dôležitým elementom v deji opery a zároveň výrazným charakteristickým prvkom viacerých postáv.