V sérii rozhovorov Mám svoje miesto vo filke sme si podebatili s niektorými abonentmi Štátnej filharmónie Košice (ŠFK). Pýtali sme sa ich, čo im do života prináša sezónna koncertná permanentka a stabilné miesto v sále. Nad šálkou bezkofeínového espressa so zmrzlinou sme sa porozprávali s Gabrielou SUSOVOU. Filka, to je pre našu dlhoročnú sympatickú abonentku druhý domov, muzikoterapia či stretávka so spolužiakmi zo strednej. Čakáte konzervatórium? Omyl, je to matematická trieda gymnázia.
>>> INFORMÁCIE O ABONENTKÁCH <<<
Byť abonentom, to znamená mať vo filharmónii svoje miesto. Doslova.
No áno, presne. A to moje miesto sa mi veľmi páči.
A kde je, prezradíte? Nik Vám ho nepreberie, miesto Vám držíme ☺
Mám šiesty rad dole vľavo, pred nami je ulička a mne sa moje miesto páči tiež preto, že nemusím vstávať, keď prídu oneskorenci. Šla by som aj na balkón, mám tam spolužiačky zo strednej, ale chodievam do filharmónie s kamarátkou, ktorá ledva prejde o paličke. Miesta sme vyberali najmä kvôli nej.
Prečo ste sa rozhodli zmeniť svoj status „návštevník“ na „abonent“?
Ešte ako dievča ma otec brával na Košickú hudobnú jar a koncerty podľa jeho výberu. Potom som mala obdobie, keď som zašla sem – tam na nejaký koncert. No a keď som už chodila pravidelne, vyrátala som si, že abonentka je vždy lacnejšia. Dokonca sme si s kamoškou, ktorá dovtedy nebola abonentkou, premysleli, že hoc aj nepôjde na všetky koncerty, môže ísť miesto nej moja dcéra. Aj tak to bolo lacnejšie, ako keď si kupovala lístky samostatne.
Ako vyzerá Váš filharmonický rituál?
Väčšina návštevníkov prichádza desať minút pred začiatkom, zrazu kopec ľudí v šatni, kopec ľudí v bare. Ja idem hodinu pred koncertom z domu, pol hodinu vopred som už tam. Porozprávam sa so známymi, väčšinou sa cez prestávku zídeme so spolužiakmi zo strednej. Všetci si ma pamätajú ešte pod dievčenským menom Géhová. Paradoxne, na ulici sa zvyčajne nestretneme.
Je to náhoda, že máte spoločné hudobné hobby?
Na strednej sme boli matematická trieda, vyberali nás na základe výsledkov písomky z matematiky. Z 28 spolužiakov minimálne polovica chodila do hudobnej školy. Ja som chodila desať rokov na klavír, veľa som koncertovala – sama, štvorručne, alebo osemručne na dvoch klavíroch, s violončelistom, huslistom... A tak som na to prišla, hudba podľa mňa musí pomáhať rozvíjať aj matematické schopnosti, vďaka tomu, že hráte oboma rukami, koordinujete pravú aj ľavú hemisféru, čiže matematike to pomáha.
Ako klaviristku vás najviac poteší v programe ŠFK práve klavír?
Spočiatku to tak bolo. Neviem prečo, ale keď som si vyberala koncerty, tak som si vyberala skladateľov, ktorých poznám. Teraz, keď mám abonentku, už nešpekulujem, idem na všetko, a poviem si – Bože, toto som v živote nepočula a aké je to pekné. Proste nemá význam stále počúvať len to, čo poznáte naspamäť. Programy filharmónie sa mi veľmi páčia a orchester sa stále zlepšuje. Myslela som si, že už nemôžu byť lepší a oni sú fakt lepší.
Čo je podľa Vás najkrajšie na tom, že máte svoje miesto vo filharmónii?
Je to muzikoterapia a keď prídem do filharmónie, až tak príjemne ma prekvapí nejaké dielo, ktoré som v živote nepočula. Možno kúsok z neho áno – niekde v rádiu alebo v televízii, ale nepamätám si, aké je pekné. Netreba ospevovať len tých „najomieľanejších“ skladateľov, ktorých celý svet pozná, je toľko krásnych vecí od iných autorov.
>>> INFORMÁCIE O ABONENTKÁCH <<<
Kontakt pre médiá:
Jana Tomalová, PR manažérka ŠFK
+ 421 918 802 101,
jana.tomalova@sfk.sk