Samuel DOBRÍK sa po svojom abonentskom debute rozhodol pokračovať s košickými filharmonikmi aj v 56. sezóne a na dávku klasiky zavolal spolužiaka z univerzity Petra Lukáša NEDBÁLKA. Prehovárať ho dlho nemusel. Obaja študenti sa zhodujú, že od čísel si ich mysle najlepšie oddýchnu pri klasickej hudbe. Séria rozhovorov Mám svoje miesto vo filke pokračuje dvojdebatou, ktorá je dôkazom, že programovací jazyk a svet filharmónie sú skvelou kombináciou.
>>> Mám svoje miesto vo filke: Filharmonici, ďakujem, že ste tu. A ja som tu pre vás! <<<
Peťo, myslíš si ako študent analýzy dát a umelej inteligencie, že AI nahradí skladateľov?
Peter: Nie. Teda umelá inteligencia v smere generovania hudby možno vytvorí nejakým neobvyklým spôsobom a postupom melódie, ktoré by nik nenapísal. No podľa mňa by mala klasická hudba ostať len v rukách človeka.
Samuel, Ty si už vlani začal študovať informatiku a navštevovať ŠFK ako jej abonent. Čo pre Teba znamená táto dvojkombinácia?
Samuel: Asi vyváženie mozgových hemisfér. Človek väčšinu dňa strávi rozmýšľaním nad racionálnymi vecami, hlavne matematická časť informatiky dá niekedy dosť zabrať. Treba to niečím vybalansovať. Pri hudbe môžem zrelaxovať, nechať sa nachvíľu len tak unášať a na nič nemyslieť. Povedal by som, že je to až spôsob meditácie.
Páni, menšia retrospektíva – ako sa začalo vaše priateľstvo s klasickou hudbou?
Samuel: Svoj podiel zohralo určite aj to, že som sa počas strednej školy zúčastnil projektu Akadémia veľkých diel, ktorá sa snaží formou diskusií približovať mladým rôzne druhy umenia. Pred pár rokmi ma vo vašom programe zaujala Beethovenova 9. symfónia a bol som vo filharmónii aj na „filmovke“. Cez známejšie veci som sa dostal k trochu vážnejším koncertom. Ale nenazval by som sa hudobným fajnšmekrom, skôr spoznávam tvorcov a diela a zatiaľ ma to veľmi zaujíma. A abonentka bola dosť spontánny nápad, minulý rok som chodil s krstnou, teraz nemohla, tak som oslovil Peťa.
Peter: Pred dvomi rokmi som skončil na ZUŠ-ke II. cyklus v hre na akordeóne a klasiku považujem za vrchol hudby. Nie je veľa vecí, ktoré mi prinášajú také uvoľnenie ako práve klasika. Relaxujem jej počúvaním na YouTube, oddychujem takto aj od školy a učenia, ale stále ma napĺňa viac, keď počujem nástroje naživo. Najprv som chodil do opery, no trochu ma odradilo, že musíte poznať jej dej. Preto som prišiel tu, do filharmónie.
Čo očakávate od 56. koncertnej sezóny?
Peter: Určite objavovanie a umelecký zážitok. Aj keď si zapnem klasickú hudbu, určite sa nedostanem ku všetkému. Keď som pozeral program nášho abonentného cyklu B, okrem Rossiniho overtúry k opere William Tell som doteraz asi nič nepočul. Určite sa teším aj na „Taliansku“ symfóniu Mendelssohna-Bartholdyho. No som veľmi otvorený novým veciam, aj vo všeobecnosti, ale hlavne, čo sa týka hudby.
Samuel: Pre mňa je to hlavne o objavovaní, čo sezóna prinesie. Teším sa na filmovú hudbu a na Rapsódiu v modrom od Gershwina. Tú sme zhodou okolností počúvali na seminári Akadémie veľkých diel. Napriek tomu, že rapsódia je súčasťou A cyklu, nenechám si ju ujsť. Mám rád tiež klavírne koncerty, keďže na tento nástroj som pár rokov hral a teším sa aj na Vianočný koncert, piesne a zbor, minulý rok to bolo naozaj dosť dobré.
Samuel, čo pre Teba znamená mať svoje miesto vo filke? Peťo, prezradí až o rok...
Samuel: Moje hlavné kritériá pri výbere boli dobrý zvuk a viditeľnosť, pohodlné sedadlo a cena, ktorá by sa dala zvládnuť. Prienikom týchto kritérií je, myslím si, moje miesto na balkóne v treťom rade. Áno, zvykol som si na neho, ale asi nie som abonentom ešte tak dlho, aby pre mňa mala „moja“ stolička nejakú emocionálnu väzbu.
Rácio je rácio. Stihol si už niečo z filharmonického spoločenského života?
Samuel: Jedno z najzaujímavejších stretnutí bolo, keď som na koncerte zbadal svojho profesora matematiky z vysokej školy, ktorého by som tu ako – aspoň z môjho pohľadu – silno matematicky a technicky zameraného človeka nečakal. A čo je najzaujímavejšie, nestretol som ho medzi divákmi, ale ako účinkujúceho v Košickom speváckom zbore učiteľov.
Matematické hlavy do filky jednoducho patria. A na záver, Samuel, Peťo, viete si predstaviť v ŠFK aj vyššiu formu spoločenského života: randenie?
Peter: Asi skôr nie. Chcem tu chodiť počúvať hudbu a na rande by som šiel niekde, kde by sme sa mohli viac porozprávať.
Samuel: Ja určite áno. Hlavne pre introvertnejšie založených ľudí je to super príležitosť. A ak mám byť úprimný, keby som mal aktuálne priateľku, tak by som asi zavolal namiesto Peťa ju. Ale neber to v zlom, Peťo!
>>> Mám svoje miesto vo filke: Na koncert do filharmónie? Akoby ste šli domov. <<<
Kontakt pre médiá:
Jana Tomalová, PR manažérka ŠFK
+ 421 918 802 101,
jana.tomalova@sfk.sk