Dirigent Marián Lejava povedie orchester Štátnej filharmónie Košice 7. novembra v Kunsthalle počas koncertu, ktorý bude križovatkou dvoch festivalov súčasnej hudby – Ars Nova a Melos-Étos. Priaznivci súčasného umenia sa tešia už teraz, skeptikov by mal jednoznačne navnadiť rozhovor s dirigentom večera. Slová „starý“, „nový“ a „súčasný“ si vyskloňujeme podľa vzoru Lejava.
)
Program je koncipovaný tak, že jednotlivé diela navzájom komunikujú napriek tak vzdialeným dobám svojho vzniku – najstaršie a najnovšie delí viac ako 100 rokov! Napokon tie „nové“ nemusia pôsobiť až tak novo. Scelsiho I Presagi majú už 66 rokov a Stravinského Symfónie pred štyrmi rokmi prekročili dokonca storočnicu. Tu sa stierajú hranice medzi novou a starou hudbou. Tieto označenia považujem za nešťastné a neuznávam ich.
Rozumiem, no ešte ich opäť použijem. Môžeme sa povenovať spomenutej prechodovej zóne medzi starou a novou hudbou?
Aj hudba Bacha, Beethovena, či Brahmsa má právo znieť súčasne a, naopak, najnovšie diela môžu znieť s pochopením a uznaním odstupu času. Záleží na interpretoch a ich interpretácii. Stravinského Symfónie patria medzi vrcholné diela hudby vôbec a porovnávajúc obe verzie z rokov 1920 a 1947 človek žasne nad dôslednosťou, s akou autor kreuje svoje dielo. Pripomína mi to krajčíra, ktorý vám šije oblek na mieru a dodá vám dokonalý odev, v ktorom – ako sa zvykne hovoriť – môžete aj spávať. Hudba Giacinta Scelsiho udivuje dodnes a patrí medzi najzásadnejších vizionárov s výsostne originálnym dielom. Hudba oboch ženských skladateliek je zase zo sveta diametrálne odlišného vnímania hudby opúšťajúcej tradíciu európskych „dramatických oblúkov“ a ponúka priestor na hlbokú kontempláciu až meditáciu.
Kompletný symfonický orchester počas tohto večera nezaznie ani raz. Čo môže návštevník očakávať?
Naším zámerom bolo ukázať orchester z inej strany. Väčšinou hrajúci v plnom zložení všetkých zúčastnených nástrojových skupín predsa obsahuje dve najsignifikantnejšie skupiny – dychové a sláčikové nástroje. Sláčikové ansámble poslucháči môžu poznať zo samostatných koncertov a literatúra pre takéto teleso je obrovská. To isté platí ale aj o skupine dychových nástrojov a je len škoda, že to obrovské množstvo diel posledných 300 rokov, ktoré vzniklo pre dychové nástroje, sa uvádza len zriedka. Obe skupiny sa potom na krátky čas symbolicky spoja v nesmrteľnej Nezodpovedanej otázke Charlesa Ivesa, aby opäť defilovali vlastnými kompozíciami. A tak, ako je charakteristické pre partitúru symfonického orchestra a jej hierarchiu, skladby pre dychové nástroje program rámcujú, zatiaľ čo sláčiky ju vyplnia svojou nezameniteľnou farbou zvuku.
Bojí sa návštevník filharmónie azda Beethovena, Čajkovského, alebo nebodaj Dvořáka? Bálo sa publikum v ich čase, ktoré chodilo na premiéry ich diel s očakávaním a často so sklamaním odchádzalo? Nejeden velikán zažil fiasko a neúspech, no my máme pocit, že to azda ani nemôže byť tak. Pravdou zostáva, že každý autor, aj ten najväčší, komponoval „súčasnú“ hudbu. Až čas preveril jej kvality a prax vyselektovala tie najúspešnejšie diela. Aj Beethoven má iba deväť symfónií a nehrávajú sa všetky často. Stravinskij i Scelsi patria dnes už medzi klasikov, či chceme alebo nie. My zahráme Stravinského Symfónie 104 rokov po ich vzniku. Nechce sa mi veriť, že v čase ich vzniku by publikum malo problém napríklad s Beethovenovou Siedmou symfóniou alebo Rossiniho Barbierom.
Silná argumentácia... Máte na záver odkaz pre potenciálnych návštevníkov?
Prajem váženým poslucháčom, aby počúvali s otvorenou mysľou a dušou. Aj beethovenovské hrmotné orchestrálne tutti spôsobovali hrôzu a zdesenie prvých poslucháčov. Ale zanechali dôležitú správu o dobe, v ktorej ich autor žil a v ktorej zápasil o každú svoju notu. Predovšetkým prostredníctvom svojej hudby komunikoval s ľuďmi svojej doby, ale aj s ľuďmi nášho veku. Musíme byť iba otvorení a neodmietať a priori tieto odkazy minulosti i prítomnosti.
Kontakt pre médiá:
Jana Tomalová, PR manažérka ŠFK
+ 421 918 802 101,
jana.tomalova@sfk.sk
