Predstavenie pre organ, živú elektroniku a video
Franz DANKSAGMÜLLER, organ
Neznášam uhladené a pekné veci. Mám radšej chyby a nehody. Preto mám rád veci ako rany a modriny - sú ako malé kvety. Vždy som hovoril, že ak máte pre niečo názov, napríklad ′rana′ alebo ′modrina′, ľudí to automaticky vyruší. Ale keď vidíte tú istú vec v prírode a neviete, čo to je, môže to byť veľmi krásne." David Lynch
„Už ako dieťa ma fascinovali staré nástroje poznačené zubom času. Podporovali moju predstavivosť - akú hudbu hrali? Kto na nich hral? Prečo boli zrejme roky zanedbávané a nechané chátrať? A: prečo vo mne ich zvuk a vzhľad vyvolávali oveľa väčšiu fascináciu ako nové alebo opravené nástroje?
Už vtedy som veril, že v bohatstve týchto zvukov počujem pohnutú históriu týchto nástrojov. Oveľa neskôr mi jadrový fyzik v CERN-e v Ženeve potvrdil, že každá drobná udalosť skutočne zanecháva zmeny v atómovej štruktúre objektov. Tieto takto uložené udalosti sa však (zatiaľ) nedajú prečítať našimi technickými prostriedkami. Náš sluch, najpresnejší zo všetkých zmyslových orgánov, nám však umožňuje vytvoriť emocionálnu súvislosť medzi príslušnými charakteristikami zvuku a rôznymi udalosťami.
Od roku 2014 som podnikol niekoľko ciest do Poľska, na Slovensko a do Českej republiky, niekedy v sprievode filmového štábu. Urobil som nespočetné množstvo záberov v opustených budovách a na pokazených hudobných nástrojoch. Skladba dávny, ktorá vznikla z týchto nahrávok a dojmov, je akustickou a vizuálnou cestou, ktorá sleduje krásu a poéziu, ale aj hrôzu vo zvuku rozbitých nástrojov a opustených miest, a oživuje ich pre širšie publikum."
Franz Danksagmüller
Projekt bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita.
