BEETHOVENOV TROJKONCERT

Koncert C dur pre husle, violončelo a klavír, op. 56 napísal Beethoven pre svojho mecenáša a žiaka, knieža Lobkowitza. V tomto diele všetky tri nástroje kontrastujú s orchestrom, ale nie podľa formového typu concerta grossa, ale spôsobom koncertantnej symfónie, na čo poukazuje sonátová forma diela a jeho symfonický ráz. Dielo nazývané aj Trojkoncert C dur patrí medzi Beethovenove najznámejšie diela, je to vzrušujúca hudba s osobitou koncepciou sólových partov. Okrajové časti, ktorými sú starostlivo vypracované Allegro a oduševnené Rondo alla polacca, prinášajú viacero zvukovo zaujímavých miest. Beethoven v nich dokonale vyriešil problematiku rovnováhy kontrastov orchestra a troch samostatne účinkujúcich nástrojov. Nádhernou časťou je prostredné Largo s nápadne romantizujúcim violončelovým sólom, ktorého tému následne preberajú v terciách klarinety a fagoty.

Josef Bohuslav Foerster sa narodil v Prahe v roku 1859, pôsobil v Hamburgu a Viedni a nakoniec sa vrátil do svojho rodného mesta, kde bol vymenovaný za profesora kompozície. Jeho dielo je pôsobivé: zahŕňa takmer dvesto opusov, z toho päť symfónií, šesť opier, oratóriá, kantáty, zborové a vokálne diela a množstvo komorných diel. Jeho päťčasťová symfonická suita Cyrano z Bergeracu, op. 55 pochádza z roku 1903 a je založená na veršovanej dráme Edmonda Rostanda z roku 1897. Skladba oslní poslucháča romantickým orchestrálnym zvukom. Foersterova zasnená, bolestná i vášnivá hudba zobrazuje legendárny príbeh básnika, ktorý zbožňuje svoju krásnu sesternicu Roxanu. Foerster bol dlho uchvátený myšlienkou zhudobniť dramatické diela alebo portréty. Jeho suita Cyrano z Bergeracu občas evokuje jemné inšpirácie Elgarovou, Mahlerovou či Straussovou hudbou, ale predovšetkým je dokonalou ukážkou  Foersterovho originálneho kompozičného jazyka.