ČAJKOVSKIJ * RACHMANINOV

Pri príležitosti slávnostného vysvätenia Chrámu sv. Spasiteľa píše Čajkovskij svoju monumentálnu Slávnostnú predohru, ktorá pojednáva o ťažení Napoleona proti ruskému národu. V priebehu diela sa ozve francúzska Marseillaisa, aj ruská hymna. V hudbe počujeme ako vpád cudzích vojsk narúša idylickú atmosféru mierového života ruského človeka, náreky ruských žien, neľútostný boj, v ktorom Marseillaisa sprevádza počiatočné úspechy Napoleona i urputný zápas dvoch hymien, po ktorom ohromujúcou silou zaznejú bubny, zvony a salvy diel signalizujúce víťazstvo ruského národa nad dobyvateľom. Túžba človeka, žijúceho na severe, po slnkom zaliatom talianskom modrom nebi je viac než pochopiteľná. Tento pocit bol rozhodujúci aj pri vzniku Čajkovského jasom rozžiareného Talianskeho capriccia. Ide o formovo aj atmosférou rapsodické dielo, hudobné rondo priam obmieňajúce náladové dojmy.  Na prelome 19. a 20. storočia  pútal na seba mimoriadnu pozornosť mladý klavirista Sergej Rachmaninov, ktorý na svoj vek vynikal technicky dokonalou hrou, plnou fantázie a romantického rozmachu. Vysvitlo však, že bol nielen svetovým virtuózom, ale aj osobitým, kultivovaným a vysoko erudovaným skladateľom. Čoskoro vošiel do povedomia hudbymilovného publika, najmä svojou tvorbou pre klavír, aj keď komponoval tiež opery, symfonické a komorné diela. Spomedzi koncertov pre klavír sa stal najpopulárnejším 2. koncert c mol z roku 1901, skladba ešte len 28-ročného autora. Ukázal sa ako typicky ruský skladateľ , v úzkom obdivnom vzťahu k ľudovému folklóru, zrkadliac vo svojej partitúre svet ruskej duchovnosti.