REVOLÚCIA ZVUKU: BEETHOVEN A ŠOSTAKOVIČ

Beethovenov Koncert pre klavír a orchester č. 5 Es dur predstavuje v tejto oblasti vrchol možností v rámci klasickej hudby. Cieľavedomý rozvoj Beethovenovho štýlu viedol k dosiahnutiu ideálnej rovnováhy medzi emocionálnym obsahom a virtuóznymi prvkami, ku geniálnej syntéze prvkov originálnej klavírnej i symfonickej techniky. Beethoven tieto vplyvy ešte zdôrazňuje využitím tóniny Es dur, ktorá symbolizuje doslova bohatierske črty a v Symfónii č. 3 Eroike nadobúda ďalšie symbolické významy.

Richard Strauss spracoval vlastný pohľad na nemeckú legendu o Tillovi Eulenspiegelovi, nezbednom figliarovi, ktorý sa stal známym vo folklórnych príbehoch ako prototyp podvodníka a šaška. Dielo ohromuje svojou spontánnou vervou a doslova bezuzdným humorom. Jednoznačné vyznenie dosiahol výberom hlavných tém, skvelými rytmickými nápadmi, nádherou inštrumentálnych i harmonických farieb a najmä úprimnou živelnosťou celého poňatia. Eskapády Tilla Eulenspiegela Strauss zachytáva v tomto brilantne zábavnom diele v takmer kinematograficky pestrom zábere.

Šostakovičova Symfónia č. 9 Es dur vznikla po druhej svetovej vojne. Autor sa v nej rozhodol upustiť od pateticko-heroickej tematiky predošlých diel a vrátiť sa k atmosfére svojej prvej symfónie. Preto túto skladbu charakterizuje ľahkosť, miestami pripomínajúca rossiniovskú bezstarostnosť a prokofievovskú grotesknosť. Táto symfónia je rozsahovo pomerne krátka, trvá iba polovicu času v porovnaní so siedmou a ôsmou symfóniou a okrem toho má akoby suitový charakter, líšiaci sa od veľkých sonátových či cyklických kompozícií.