ŠFK A ŠTUDENTI KONZERVATÓRIA - koncert ZRUŠENÝ

Sotva nájdeme ešte jedno dielo v Beethovenovom živote, ktoré by bolo tak protichodné, až protirečivé s jeho skutočným životom. S ohromnou silou zaháňa smutné myšlienky, vír života sa zrkadlí v poslednej časti. Beethoven túži po šťastí! Nevie sa zmieriť s tým, že jeho osud by mal byť konečný, chcel by vyzdravieť, milovať. Jeho duša je plná nádeje. Prvé predvedenie symfónie zaznelo v apríli 1803 v Theater an der Wien. Je až šokujúce, aká partitúra vznikla v čase, keď Beethoven veľmi túžil žiť , chcel byť šťastný, vzpieral sa osudu. Vieme, že v tomto čase bol vážne zamilovaný a zamestnával ho plán na založenie rodiny. A to všetko pod mrakom Heiligenstadtskej závete (1802). Utrpenie zmierňujú jeho priatelia - knieža Lichnowsky mu venuje ročnú apanáž 600 forintov, F. Lobkowitz mu zveruje dvorný orchester. Beethoven venuje svojej 2. symfónii veľkú pozornosť, témy dlho ukrýva v sebe, aj už hotovú partitúru trikrát prepracúva. I. časť predchádza rozsiahly pomalý úvod (Adagio molto). Ako výkrik zaznie úvodný ff akord na základnom tóne v celom orchestri, po ktorom akoby doliehala idylická túžba po živote. Náhle vpadá vstupná téma sonátovej expozície v hlbokých sláčikoch, nápadne sa vinúca spolu s energickou vedľajšou myšlienkou celou formou. Preduchovnelosť a neha charakterizujú II. Larghetto tiež zvláštne v sonátovej forme. Postupne sa zjavujú oblačné aj zmierne nálady, avšak bez narušenia základnej jasnej oblohy. Dobromyseľné Scherzo je prvýkrát v symfóniách skladateľa uvedené ako skutočné Scherzo a nie menuet vo svojej štylizovanej tanečnej podobe. Životnou radosťou je prežiarené Finále (Allegro molto) priam extatické pulzácie riavy citov nachádzame už len v 7. symfónii. Hlavná téma vstúpi ako otázka a odpoveď, s touto dilemou vedie skladateľ celý čas zápas, aby hudba vrcholila explozívnou rozsiahlou Codou. 

Koncert v rámci projektu KONZERVATORISTI HRAJÚ S FILHARMONIKMI.