SLOBODA A ÚTLAK – SMRŤ A VYKÚPENIE

Po predošlých dvoch Beethovenových predohrách je Leonora III tzv. „veľká” op. 72 tá, ktorá najviac rezonuje v mysliach poslucháčov a ktorá bola pripravovaná k obnovenému uvedeniu opery Fidelio v roku 1806. K nasledujúcemu uvedeniu diela v roku 1814 napísal skladateľ ďalšiu predohru, pričom ju nazval identicky Fidelio. V koncertnej praxi sa dnes uvádzajú prakticky len Leonora III a Fidelio. Kontext opery najviac vystihuje práve Leonora III, ktorá predstavuje celý dramatický obsah opery. Dielo stavia pred poslucháča nielen hrdinov, ale aj konflikty humánne triumfujúceho príbehu.

Česko-rakúsky skladateľ židovského pôvodu Viktor Ullmann patril medzi najtalentovanejších skladateľov druhej viedenskej školy. Jednou z jeho najpozoruhodnejších čŕt je štýlová rozmanitosť tvorby. Ullmann vo svojej hudbe vyvinul veľmi osobitý jazyk s vlastnou jedinečnou tonalitou, a pohybuje sa na hraniciach žánrov klasickej a modernej hudby. Jeho Koncert pre klavír vznikol v decembri 1939, pred jeho deportáciou do tábora v Terezíne. Štyri časti jeho koncertu obsahujú pestré žánrové prvky, od ponášok na hollywoodsky žáner film-noir až po expresívny lyrizmus voľne inšpirovaný hudbou Mahlera a Skrjabina.

Dielo Tren. Obetiam Hirošimy Krzysztofa Pendereckého pre 52 sláčikových nástrojov vzniklo v roku 1961 a autor skladbu venoval pamiatke obetí ničivej atómovej bomby. Fascinujúca kompozícia predstavuje pokus o prenesenie ťažiska z tematickej práce na osobité sonoristické efekty, ktorých sláčikové obsadenie ponúka obrovské množstvo.

Smrť a vykúpenie skomponoval Richard Strauss ako prvú zo svojich symfonických básní na prelome rokov 1889-90. Skladateľ v nej chcel zobraziť hodinu smrti človeka, ktorý túžil dosiahnuť tie najvyššie ideály. Patrí k Straussovým najkomunikatívnejším dielam a za svoju popularitu skladba vďačí plastickej melodickosti, inštrumentálnej a rytmickej nápaditosti a zrozumiteľnej výstavbe.

.