Weber - Francaix - Bruckner

Anton Bruckner, syn dedinského učiteľa, vyrastal v kňazskom konvikte a pokračoval v šľapajach svojho otca, čo zanechalo nemalý vplyv na jeho duchovnom rozvoji. Aj ako samouk neskoro začína so štúdiom základov hudby, stáva sa organistom lineckého Dómu, aby väčšinu života strávil pod kupolou chrámov. V roku 1878 bol vymenovaný za „Dvorného organistu“. Z Brucknerovho kompozičného odkazu sú najvýznamnejšie jeho symfónie, písal aj zbory, omše, cirkevné skladby (žalmy, Te Deum, Requiem). Pokúšal sa aj o komorný žáner. Autor predstavuje osobité stredoveké duchovno v čase rozvíjajúceho sa kapitalizmu. Nebral na vedomie vôkol neho hýriaci svet, jeho činnosť sa riadila akýmsi mystickým vnútorným smerovaním. Úspechu svojich diel sčasti vďačí svojmu detstvu, zážitkom z vidieka, keď bol bezprostredne uprostred života rakúskeho ľudu a nádhery prírody. Jeho dielami sa vinie nadšený obdiv pre Wagnera, v popredí tiež stoja Liszt a Schubert. Osobitým fenoménom, najmä jeho symfónií, je riešenie formy, ako rozľahlého monumentu - akási stredoveká freska. Ako autodidakt vo svojom neskoršom veku podstatnú časť hudobnej pozostalosti aj viackrát prepracovával. Obdivovaná IV. symfónia je romantickým prejavom poetického zobrazenia prírody. Námetom všetkých štyroch častí je les. I. časť (Allegro molto moderato), tiché rojčenie na prechádzke lesom, autor sa odovzdáva jeho pokojnej nádhere a vznešenosti. II. časť (Andante) - jej tóny opantávajú smutné spomienky na mladosť, ktoré ho sužovali pri vandrovaní lesom, koniec však prináša atmosféru nádeje. III. časť (Scherzo) - akordy lesných rohov evokujú scénu poľovačky, v triu znie ľudový tanec, dedina a mládež sa zabáva a poľovníci pokračujú v love. IV. časť (Allegro moderato) s ohromným majstrovstvom a presvedčivou silou prináša zúrivú búrku, divoké vyčínanie prírodných živlov. Bruckner a jeho „Romantická“ – u nás zriedka počutý nevšedný zážitok.