Ľudovít Pavela: Filharmonici, ďakujem, že ste tu. A ja som tu pre vás!
Ako vyzerá filharmonický rituál šesťčlennej rodiny?
Takto v septembri otvoríme program B cyklu, vezmeme kalendár a zaznamenáme všetky koncerty s tým, že na nich pôjdeme. A potom sa niečo zomelie. Ako s deťmi – jedno príde choré, o tri dni sú choré všetky, potom ľahne celá rodina. Do toho ešte práca, koľkokrát som sa na koncert vyslovene tešil napríklad od septembra do februára, no nedalo sa. Sme šiesti, ale málokedy sa stane, že prídeme všetci. Tri miesta máme preto, že ich takmer vždy nejako obsadíme, niekedy berieme babky alebo susedovcov. A niekedy si zasa lístky dokupujeme a berieme všetky decká, alebo zájdeme aj na A cyklus.
Čo vás priviedlo k tomu, že ste sa stali rodinnými abonentmi?
Dôvody máme tri. Myslíme si, že deti treba viesť ku kultúre od malého veku. Ďalej je to také vyjadrenie vďačnosti, na začiatku sezóny si zaslúžite počuť: „Áno, vy ste tu pre nás a ja som tu pre vás. Sme v tom spolu a podporujem vás, lebo viem, že si to zaslúžite za to všetko, čo robíte.“ Chcem, aby ste mali peniaze dopredu, viem, že je to kvapka, ale keď bude tých kvapiek tisíc, potom prší. Sme abonenti, hoci aj s tým, že naše miesta niekedy prepadnú. No a tretí dôvod je jednoduchý: lebo to máme veľmi radi, páči sa nám, čo tu hráte.
V mene celej ŠFK srdečne ďakujem!
Ešte jedna vec, aby ste chápali, aký je človek tvor... Keď sme neboli abonenti, bežne sme si povedali – ideme na koncert? A potom sme to odložili „nabudúce“... Ale keď mám moje miesto, tak nejdem, už len keď sa mi naozaj nedá. Znie to možno zvláštne, ale akoby sám seba donútim: choď.
Pred vami si to dovolím povedať, aj pre mňa je abonentka takým samodonucovacím prostriedkom kultúry. V najlepšom zmysle slova, samozrejme.
Áno, zvolil som si filharmóniu ako jednu zo svojich priorít a jej návštevu mám otočenú opačne. Nie že idem, keď mám voľný čas. Chodím do filharmónie a snažím sa tomu prispôsobiť ostatné veci. Samozrejme, choroby, krúžky a práca niekedy nepustia.
Dnes majú deti 18, 16, 13 a 8 rokov. Na koncerty a predstavenia ich brávame možno od piatich rokov. Zo začiatku sme nevedeli, či to dáme a boli sme si vedomí, že budeme musieť aj odísť. Niekedy sme aj odišli, inokedy deti zaspali, alebo si to len odsedeli. Ale keby sme s nimi nechodili na kultúru od malička, v neskoršom veku ich už na koncert nedostaneme. Stále platí, že sa snažíme vyberať niečo melodické, zaujímavé. Chodievame aj do Prahy do divadla a na opery a vyberáme kúsky, v ktorých je „lahodná“ hudba a dej, čo môže zaujať aj deti. Výchova ku kultúrnosti podľa mňa na Slovensku veľmi chýba.
Na čo chodíte do filky najradšej vy, dospeláci?
Manželkin brat hral na klarinete, aj ona sa učila istú dobu hrať na tomto nástroji, takže miluje klarinet a dychy celkovo. Ja mám rád skôr husle a klavír a som asi typický konzument. Páčia sa mi tečúce melódie à la Mozart, ak to mám takto povedať. Ale nevadí mi ani iné. Môžu byť aj modernejšie diela, hlavne nech sú melodické. Som totálny laik, ale počujem dobre – i keď neviem, či si to môžem dovoliť povedať. A strašne ma mrzí, že neviem hrať na ničom. Hoci mama aj strýko hrali na husliach, druhý strýko zasa na klavíri na vyššej úrovni, mňa rodičia k nástroju nepriviedli. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo som dal svoje deti na hudobnú. Hrajú krásne na klavíri, sú umelecky nadané, majú sluch, tancujú súťažne na medzinárodnej úrovni.
Je pre šiestich milovníkov umenia vzácne „mať svoje miesto vo filke“?
Je to tak, ale nie sme upätí na ten náš siedmy rad vľavo. Ak by neboli voľné „naše“ stoličky, ale napríklad rad dozadu, aj tam by sme boli spokojní. Keď sme prišli prvýkrát, zvažoval som miesta, odkiaľ budeme dobre počuť a chcel som, aby boli zhruba tam, kde sedíme. Teraz som rád, že mám na koncerte to svoje miesto a teším sa z toho. Ale keby ste mi povedali, nehnevajte sa, potrebujeme tieto miesta pre Fera, ja som s tým OK.
☺ Fero má smolu, miesta držíme vám. Ako bodka na záver – máte nejaký detail, ktorý je vám v našej – vašej filke obzvlášť sympatický?
Vždy si spomeniem, že sme tu mali stužkovú a ako nám bolo dobre, ale to asi nie je celkom ten detail, na ktorý sa pýtate. No veľmi sa mi páči, že niekedy sa s umelcami dá aj porozprávať len tak na chodbe. Deti sa s nimi občas odfotia a potom sú pyšné, že majú záber so sólistom alebo dirigentom.
Veľmi radi, ale žiaľ, to nie je v našich možnostiach skĺbiť so všetkými povinnosťami. Sme radi, že stihneme koncert.
Takže dobrodružstvo na ceste, o päť minút sedem kabáty do šatne a rýchlo na miesta?
Neskoro sme tuším ešte neprišli, ale tak nejako to zhruba vyzerá. No stojí to za to! ☺
>>> Mám svoje miesto vo filke: Na koncert do filharmónie? Akoby ste šli domov. <<<
Kontakt pre médiá:
Jana Tomalová, PR manažérka ŠFK
+ 421 918 802 101,
jana.tomalova@sfk.sk
